Usporiadať jarmok alebo trh bolo v minulosti právom miest, ktoré bolo zakotvené vo výsadných listinách. Toto právo mestám udeľoval kráľ. Trhy mali presne stanovený dátum a miesto konania. Týždenné trhy sa konali pravidelne raz za týždeň, u nás zväčša v pondelok. Na týchto trhoch sa predávali veci, ktoré dlho nevydržali a boli určené na každodennú spotrebu. V podstatne nahrádzali pre nás už neodmysliteľnú sieť supermarketov, kde si nakúpime, čo potrebujeme vtedy, kedy chceme.
Malé trhy sa v meste konali aj v sobotu a obľúbené boli aj nedeľné trhy, ktoré však mestská rada v roku 1610 zakázala. Mäso sa zvyčajne predávalo na sobotných trhoch, aby bolo dostupné na sviatočnom nedeľnom stole. Vo väčších mestách vzniklo aj viacero trhovísk, špecializujúcich sa na predaj určitého tovaru. Veľmi obľúbený bol obilný, zeleninový, hydinový, chlebový alebo rybný trh. Pre potreby týchto trhov sa v neskoršom období začali stavať tržnice.
VÝROČNÝ TRH – JARMOK
Označenie „jarmok“ pochádza z nemeckého slova Jahrmarkt, čiže „výročný trh“. Takýto trh sa v meste konal zvyčajne len raz do roka alebo raz vkaždom ročnom období, čiže maximálne 4 jarmoky vjednom roku. Jarmoky boli otvorené všetkým predajcom, remeselníkom a kupcom z blízkeho i ďalekého okolia. Mohol sem prísť aj cudzí remeselník, preto bol takýto jarmok podstatne rozsiahlejší ponukou výrobkov aj počtom remeselníkov a predajcov.
Najlepšie bolo ak sa jarmoky konali štyrikrát do roka apokryli potreby na nasledujúce ročné obdobie. Na našom území trvali jarmočné dni od jedného dňa až do dvoch týždňov.
MESTSKÁ TRŽNICA
V Banskej Bystrici sa jarmoky organizovali od 17. storočia, obchod však fungoval už dávno predtým. Prvá tržnica v Banskej Bystrici existovala už v 15. storočí a ako trhové miesto poslúžilo rovno samotné námestie. O tomto zvyku sa však neveľmi pekne vyjadril kráľ Matej Korvín pri svojej návšteve v roku 1481, podľa ktorého tržnica na námestí je nevhodná, lebo ho špatí a uberá mu na jeho starobylosti a kráse a preto požiadal mešťanov, aby ju premiestnili. V Bystrici sa konali trhy každý pondelok. Výhodou pre mesto bolo, že počas konania trhu sa v okruhu 2 míľ nemohol konať ďalší trh.
PRVÝ RADVANSKÝ JARMOK
Počiatky Radvanského jarmoku siahajú do čias panovania Leopolda I. Habsburského, ktorý v roku 1655 vydal výsadnú listinu Radvani na usporadúvanie jarmokov. Úplne prvý Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Mestečko Radvaň v minulosti usporadúvalo nie jeden, ale hneď štyri jarmoky počas roka: májový (jarný) na Stanislava, júnový (letný), ktorý sa konal každú druhú sobotu po sviatku Sv. Trojice, septembrový (jesenný) konajúci sa na sviatok Narodenia Panny Márie a zimný, ktorý začínal 30. novembra.
Najvýznamnejší bol však ten jarmok, ktorý sa konal na jeseň od 8. do 10. septembra a trval až tri dni. Tento trh bol prirovnávaný k iným veľkým trhom vo svete, ktoré sa konali napr. v Lipsku, v Novgorode či v Kiachte. Banská Bystrica požiadala o udelenie výsad na jarmoky požiadala v roku 1677.
DVAJA KOHÚTI…
Banskobystričanom sa podarilo získať právo na organizovanie troch jarmokov: 1. mája, 1. septembra a 25. novembra. Neskôr, v roku 1695, však Bystričania požiadali panovníka o zmenu termínov konania týchto jarmokov a to na 7. mája, 8. septembra a 30. novembra. Panovník túto zmenu schválil a práve konaním jarmoku 8. septembra vznikol spor medzi zemepánom Radvane Jánom Radvanským a mestom Banská Bystrica.
Dva jarmoky vedľa seba vyvolali konkurenciu a tak mestská rada v roku 1695 vlastným mešťanom zakázala navštíviť 8. septembra Radvanský jarmok. Ešte deň pred konaním jarmoku bolo vyvesené rozhodnutie, ktorým podžupan zakázal konanie banskobystrického jarmoku. Banskobystričania však svoj jarmok obhajovali aj na základe donácie od kráľa a tak sa jarmok nakoniec uskutočnil.
V roku 1697 došlo k dohode medzi mestom Banská Bystrica a Radvaňou, podľa ktorej sa mesto Banská Bystrica malo úplne vzdať možnosti konania jarmoku v septembri. Ostali mu tak len tri jarmoky, ktoré sa mali konať 25. januára, 7. mája a 30. novembra. Túto dohodu zo 14. marca 1697 potvrdil aj panovník.
JARMOK VRADVANI – SLÁVNY VCELOM UHORSKU
Mestečku Radvaň zostalo právo na konanie jarmoku 8. septembra a panovník mu udelil aj možnosť konania druhého jarmoku na druhú nedeľu po Svätej Trojici. Dohoda medzi mestom Banská Bystrica a mestečkom Radvaň umožnila, že sa Radvanský jarmok stal jedným z najvýznamnejších jarmokov vo vtedajšom Uhorsku.
Jarmok začínal vždy 8. septembra a trval tri dni. Preslávil sa predovšetkým kvalitným tovarom. Na jarmok prichádzali predávajúci z rôznych končín, z ďalekého i blízkeho okolia. Okrem remeselných výrobkov sa tu predávala aj pečená jaternica, bravčovina, husacina, syrárske výrobky, rôzne ovocie a zelenina.
Radvanský jarmok sa počas svojej existencie konal na rôznych miestach ahoci svoju históriu začal písať vRadvani, postupne sa prepracoval až do centra Banskej Bystrice tak, ako ho poznáme dnes.
Možno si ho však ešte pamätáte na ulici Mieru v Radvani, pri budove Základnej školy v Radvani, na hlavnej príjazdovej ceste zo Zvolena do Bystrice, pri dnešnej Furmanskej krčme, na Ceste na štadión, na Troskách, na Huštáku, na Hronskom predmestí, Uhlisku či plážovom kúpalisku.
DREVENÁ VAREŠKA NA RADVANSKOM JARMOKU
Typickým pre tento jarmok bol predaj drevených varešiek, ktorých sa počas troch dní jarmoku predá až 10 000 kusov, veľkej obľube sa tešili drevené hračky, hlavne koníky. Dôležitou súčasťou jarmoku boli aj zábavné atrakcie. Jednoduché hry v prvej polovici 20. storočia nahradili kolotoče pre mládež a dospelých.
Radvanský jarmok patrí medzi najstaršie a najväčšie jarmoky na Slovensku, je zapísaný aj v zozname reprezentatívneho nehmotného dedičstva UNESCO a koná sa pravidelne každý rok. Nekonal sa len v roku 1944, kedy sa mesto na túto udalosť pripravovalo, ale kvôli vojnovým udalostiam sa jarmok nakoniec neuskutočnil a v roku 2020 túto tradíciu prerušila celosvetová epidémia Covid 19.
